ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Milion Dolar?! Vyceriť zuby a usmievať sa!



Sekcia: dizajn Autor: Soňa Hrúziková Pridané dňa: 28. septembra 2010 07:49
celý článok

Zliezla z babičkinej povaly s náručou plnou módnych pokladov a vykročila správnou nohou na cestu vedúcu k módnemu dizajnérstvu. Túla sa po nej už niekoľko rokov a jej tvorba a projekty, na ktorých spolupracuje, sú dôkazom, že krok vedľa ešte nespravila. Držte si ušaté čapice, prichádza módna smršť Jana Miliondolarová Bieliková.


V detstve je módnou návrhárkou snáď každá z nás. Obliekame bábiky, na sebe skúšame rôzne módne kreácie z maminej skrine. Bolo to tak aj v tvojom prípade?
Už od malička mali moje babky so mnou trampoty, pretože ako každé babky si chceli uchovať svoje „povalové“ tajomstvo nedotknuté, ale mňa lákalo objavovať, čo sa nosilo, z akého to bolo materiálu a nakoniec to dopadlo tak, že som naznášala všetko zaujímavé do nášho dvojizbového bytu a potešenie bolo aj na strane rodičov. Asi som nemala to obdobie obliekania bábik, ani ma to veľmi nebavilo, rovno som vyberala veci na seba.

Kedy si zistila, že detská zábavka by mohla prerásť do seriózneho dizajnérstva?
Takej tej módnej tvorbe - najpodobnejšej skutočnej - som sa začala venovať už na základnej škole, keď som navštevovala ZUŠ Imra Weinera Kráľa v Považskej Bystrici, ktorá dodnes poriada súťažné módne prehliadky. Zúčastňovala som sa na nich už od svojich 12 rokov.

Študuješ v Zlíne, v Čechách tiež predávaš, ľudia tam tvoju tvorbu poznajú. Aké je v Čechách zázemie, konkurencia, možnosti uplatnenia?
V Čechách som už šiesty rok a som tu spokojná. Zázemie, ktoré mi dáva škola, mi pomohlo v umeleckom rozvoji a taktiež podpora, ktorú dokáže poskytnúť moja univerzita, mi umožnila uskutočniť to, čo som chcela.
Nemôžem ale povedať to zaužívané klišé „v Čechách je lepšie“, pretože všade je tak, ako si to človek dokáže zariadiť. Čechy majú výhodu v tom, že je to väčšia krajina ako naša, tým pádom sa zvyšuje aj kúpna sila a možnosti.
Nevýhoda je samozrejme v konkurencii, pretože je tu plno šikovných ľudí, a tým aj väčší boj, ale zo skúsenosti viem, že pokiaľ človek niečo chce a tvrdohlavo si za tým ide, tak sa sám stáva konkurenciou.

Mozartomania, foto Anton Karpita, Tereza Vlčková

Mozartomania, foto Antron Karpita

Mozartomania, foto Viliam Pischinger

Sleduješ aj slovenskú tvorbu?
Musím sa priznať, že o slovenskej scéne toho viem oveľa menej ako o českej, ale je to tým, že väčšinu času trávim v Čechách. Nesledovať slovenskú tvorbu však nejde, pretože na šikovných Slovákov narážam na každom rohu. Niekedy to vyzerá tak, že slovenskí tvorcovia majú prevahu nad českými.
Keď som si vyberala vysokú školu, môj cieľ bola VŠVU v Bratislave, o ktorej si myslím, že kvalitou presahuje aj školy v Čechách. Nepodarilo sa, zaťala som sa,... roztrhala druhé vyrozumenie o neprijatí a povedala si, že jááá im ukážem! :) A oni ukazujú mne! Pretože čo študent, to zaujímavá osoba a tvorba.

Kto zo Slovákov ťa v poslednej dobe zaujal?
Mám rada tvorbu Lucie Racekovej Hulsizer, Slovenky žijúcej v New Yorku. Jej veci majú skvelú náladu. A v poslednom čase mám tu česť stáť pri zrode dizajnového štúdia INSPIRE-DESIGN firmy Novesta. Mám z nich obrovskú radosť, pretože oprašujú topánky našich mám a dokonca babičiek a robia im nádherné dizajny, čo inak u nás považujem za absolútne stagnujúcu sféru dizajnu.



NOVESTA @ MILION DOLAR, foto Vojtěch Veškrna

Máš 24 rokov, za sebou niekoľko výstav, súťaží, workshopov, kostýmy do filmu, v lete si zahviezdila v New Yorku. Čo dosiaľ považuješ za svoj najväčší úspech?
Za najväčší úspech považujem, že som živá a stále zdravá, pri mojom štýle života to najväčší úspech je.

Pred pár mesiacmi ste spoločne s Leom Macenauerom prezentovali v New Yorku váš vlastný dizajnérsky projekt. Ako ste sa tam dostali? A s akým pocitom si z New Yorku odchádzala?
Jedného dňa som mala horšiu náladu z vecí, čo sa mi nejako nedarili, tak som zavolala Leoša na víno a hovorím - Dosť tohoto tu, ide sa preč! Kde? Bol si v New Yorku? Nie. Ani ja, tak tam!
Nadchli sme sa pre vec, ešte v ten večer sme zostavili osnovu, čo je naším cieľom, rozoslali sme každý tak 50 mailov s naším zámerom ľudom, ktorí sú viac „pri zemi“ ako my dvaja.
Mali sme obavy z neprijatia a spochybnenia zámeru prezentovať a predávať veci česko-slovenských dizajnérov. Obaja sme pochopili, že sme vychovávaní spoločnosťou, ktorá vidí skôr to negatívne a nemožné na všetkom, a preto sme boli zo začiatku skeptickí. Ale stalo sa to, že sme boli milo prekvapení z nadšenia, ktoré myšlienka vyvolala. Následne prišiel mail od pána Tomáša Harta z Czech Bohemian Hall o nastávajúcej konferencii, nadýchli sme sa a o dva mesiace sme leteli prezentovať projekt na konferenciu.
Prišli sme s veľkými obavami a pocitom, že to bude fiasko kvôli tomu, že sme najmladší a taktiež dvojmesačný projekt je predsa len krutý začiatok, ale pocit, s akým sme odchádzali, som si nevysnívala ani ako najlepší prípad, ako sme mohli dopadnúť.





MILION DOLAR in NYC, foto Martin Smékal

O čom je Projekt czech.slovak? Ako vznikla táto myšlienka?
Človek, ktorý je finančne zaistený, asi nerieši, čo sa stane s modelom alebo kolekciou, ktorú vytvorí, za čo si kúpi materiál na ďalšiu prácu. Ja som to šťastie nemala a pravdu povediac, nestretla som asi ani dizajnéra, ktorý by nebol rád, keď dostane za svoje práce peniažky a následne mu to umožní ďalší profesný rast a samozrejme živobytie.
Aby som do budúcna mohla robiť to, čo ma baví, musí ma to živiť, a preto sme tento projekt zamerali na predaj dizajnérskych prác.
Keď sme zostavovali projekt, mali sme podmienku, že nemôžeme, resp. nechceme konkurovať dizajnu odevu v NYC, ale chceme im ukázať, v čom sme iní a výnimoční, a to sme brali ako naše eso.
Projekt je osveta a ponuka niečoho „exotického“ v zahraničí. Preto je aj logo projektu inšpirované ľudovými výšivkami a na webe sa nachádza interaktívna mapa Česka a Slovenska, kde si návštevník klikne na mesto a zobrazí sa mu fotoeditoriál nafotený priamo v danom meste.

S akými reakciami ste sa stretli? A čo ešte plánujete?
Ako som spomínala, ľudia nám strašne fandia a sú z myšlienky nadšení. Aj vďaka dobrým ohlasom sme sa rozhodli usporiadať 13. - 14. decembra predajnú výstavu spojenú s módnou prehliadkou v priestoroch Czech Bohemian Hall za účasti už nielen dizajnérov odevu, ale bude taktiež zastúpený dizajn obuvi, fotografia, grafika, animácia...

Odhliadnuc od tohto projektu, čo všetko musí mladý dizajnér urobiť, aby sa o ňom ľudia dozvedeli a najmä, aby jeho modely nosili?
Prvé a najúčinnejšie pravidlo je „musíš byť videný“. A potom je to už len príjemný motýlí efekt, pokiaľ teda prichádzate s niečim výnimočným a chytľavým.
Napadá mi ešte jeden poznatok - aby sa veci nosili, musia byť nositeľné a toto je vec, ktorú veľa dizajnérov nezvláda.
 


Summer Collection 2009, foto Hanka Šottníková

Babička Memories, foto Vojtěch Veškrna

Tvoja tvorba sa ukrýva pod značkou Milion Dolar. Ako by si ju charakterizovala? Čo je pre ňu typické? Ktoré kúsky zo svojej osobnosti do nej vkladáš? A mimochodom, ako vznikol tento názov?
Nikdy ma nebavili tie keci o tom, ako je každý originálny a jedinečný, snažím sa len o to, aby keď sa vysloví MILION DOLAR, každý vyzubil zuby a usmieval sa.
Nemám rada nudu v ničom - rovnaká cesta do obchodu, pri obede potrebujem zabávačov, vo vani si spievať, na stoličke húpať nohami, nikdy nebyť v kľude! A takýto je aj Milion Dolar!
Názov? To je moj stav účtu. :)

Pre mňa sú najznámejšie tvoje uletené čapice. Spomínaš si ešte, ako vznikla prvá?
Tri roky dozadu bola v Zlíne súťaž B Fashion, kde som vytvorila kolekciu ako môj protest proti zachádzaniu so zvieratami. V kolekcii sa vyskytla „ušatá“ čapica a reťazová reakcia trvá dodnes.

 
foto Jindřich Keka




foto 2Watelier

Čo všetko navrhuješ, šiješ, tvoríš? Koľko kolekcií máš momentálne na konte?
Mám to rozdelené na sezóny. Momentálne pripravujem zimnú, to znamená čapice. A letná je väčšinou o šatách a krásne farebných veciach.
Ináč robím všetko, macíkov, čapice, šaty a najväčšia kravina, akú som kedy vytvorila - kostýmy čaju. :) Momentálne pripravujem s firmou NOVESTA taký dizajnový set, kde si zákazník nájde v škatuli dizajnové gumáčky, štucne do gumákov a ušatú čapicu.
Nechce sa mi kolekcie počítať, je ich dosť, ale vždy môže byť viac.

fotoeditorial Karlove Vary, foto Vojtěch Veškrna

Macomania, foto Vojtěch Veškrna

z kolekcie Cirkus, foto Hanka Šottníková

foto Viktor Kopeček

Ako tvoje extravagantné veci prijímajú ľudia?
Stále fungujem, tak asi sa so mnou dokážu stotožniť. Mám radosť, že nežijem rok 1970, kedy by človek ako ja musel asi len hrabať seno na štátnych poliach.

Na svojej stránke píšeš, aby ti ľudia posielali fotky vecí, ktoré majú od teba. Čo pre teba znamená spätná väzba?
Môj zákazník určuje, či budem fungovať alebo nie. Preto sa snažím dať mu najavo, ako je pre mňa dôležitý. Má z toho radosť aj on, ale hlavne ja. Vytváram si takú fotkovú databázu všetkých milých ľudí, ktorí vlastnia moju prácu.



Vzťah k móde – profesionál. Čo sa pod tým skrýva? Ako vnímaš trendy a módu v obchodoch, na uliciach, v časopisoch?
Môj sen je vydať knihu módnych katastrof chodiacich po ulici, pretože už stokrát sa mi stalo, že som videla „niečo“, kedy som sa musela zastaviť a zakliať, že nemám pri sebe foťák.
Na druhej strane dokážem oceniť ľudí s nejakým super kúskom, často vidím pani dôchodkyňu akoby vystrihnutú zo žurnálu rok 54 a vtedy ju oslovím a poviem, že jej to sluší, že je elegantná.
Časopisy ma veľmi nebavia, pripadá mi to strašne jednorazové, prelistujem a hodím do rohu. Mám rada „nadčasové“ magazíny o umení, ktoré môžem otvoriť a inšpirovať sa aj o desať rokov.

Pri svojich modeloch si dávaš záležať na výbere materiálov a kvalitnom spracovaní. Čo ťa viac štve na bežne dostupných veciach - nekvalita alebo absencia nápadu?
Vídavam aj kvalitné a nápadité veci, len škoda že na viacerých ľuďoch súčasne.
Myslím si ale, že vybrať sa určite dá, len ma skôr odrádza správanie predavačky, ktorá si vás pri vstupe do predajne premeria od hlavy po päty s citrónovým úškľabkom, a potom keď sa náhodou na to vykašlete a idete si niečo vybrať, tak sa k vám správa, ako keby ste mali byt poctení, že sa s vami vôbec baví.
Toto je u nás ešte na dlhú trať, jediné čo viem, že keď budem mať kamenný obchod, tak moja perióda nebude vplývať na mojich zákazníkov.

Čo je podľa teba nuda v obliekaní?
Keď sa všetci stretneme v HM-ku a vyberáme si spoločne novú kolekciu, uniformita, strach z výsmechu.

A človek, ktorý sa oblieka štýlovo, si oblieka...
...čokoľvek a jeho charizma z neho urobí kráľa mól!

Janku nájdete tu:
 
a Miliondolarové kúsky si kúpite tu:

pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák