ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Výlet do džungle



Sekcia: vlastná tvorba Autor: Ladi Sadiv Bodík Pridané dňa: 08. marca 2012 07:51
celý článok

Po výdatných raňajkách sa Menko, Bruno, Mick, Yaksa a ja vyberieme na Yaksovom starom mercedese von z mesta. Nakoniec sa k nám pridá i Luckie. Staré auto je pre šesť osôb dostatočne veľké. To druhé, rezervované pre štyri baby, ktoré sa na výlet prihlásili, zostáva v garáži. Všetky z akéhosi dôvodu na poslednú chvíľu zrušia účasť. Z nášho výletu do džungle sa tým pádom stane plne pánska, spočiatku neostrieľaná, ostýchavá jazda. Každý z nás je predovšetkým ticho. Dusno a cigaretový dym v mercedese sa kompenzujú oknami otvorenými dokorán.

Cestou máme jednu zastávku kvôli proviantu. Neprejdú ani dve hodiny, kým sa dostaneme na miesto. Keď sa pri vstupe do džungle zaplatí staršin
ovi príspevok za návštevu územia a nájde sa miesto, kde sa bude dať kempovať, Yaksa povie, že zabudol stan v meste, že prespať budeme musieť pod holým nebom. Sorry guys.

Máme dosť malajskej whisky, ale nezdá sa mi, že by tá zabránila škorpiónom, aby sa ponevierali kade
-tade, tých neuplatíme, človeče, vraví mu ktosi z nás. Máme zmiešané pocity a alkohol. Yaksa mlčí a rukou si prehrabuje husté čierne vlasy. Už aj on si dáva hlt whisky.

Poobedie v lepkavom teple ležérne plynie. Napriek Yaksovmu faux pa
s je vo vzduchu okrem ťažko rozoznateľných zvukov džungle cítiť pokoj. Stojac po pás vo vode v jazierku, ktoré je neďaleko našej základne, sa s Menkom a Brunom zrazu rozprávame o Vipassane, meditácii v tichu. Jej podstata tkvie v tom, aby sa človek naučil vidieť realitu takú, akou v skutočnosti je, bez ilúzií a sebaklamu. Mnohí si túto techniku pochvaľujú. Na východe má tradíciu, a postupne preniká aj na západ, kde sú ľudia jednostaj posadnutí honbou za budúcnosťou. My, na okraji džungle, hovoríme o jej výhodách a nevýhodách. Teoretizujeme a pri tom popíjame whisky, ktorá má omnoho menej percent ako tá v Európe. Sám som zvláštnu tému zľahka načal a vysvitlo, že všetci vedia, o čom je reč. Nečakal som, že sa chalani, ktorých som v Malacce stretol len včera, dokonca rozbehnú pod povrch. Do debaty sa zapojí Yaksa. On a jeho priateľka Aki sú pravidelnými návštevníkmi 10-dňových duchovných cvičení Vipassany. Vrelo ju odporúča. You can reach your peace. Dokonca i Menko ju už skúšal, ale po piatich dňoch z meditačného centra zdupkal, lebo mu chýbala ciga a chľast. Z ticha takmer zošalel, ako vraví, neznáša ho. V Amsterdame žije naplno, nech to už znamená čokoľvek, a jeho svet vypĺňa skôr hluk. Napriek tomu, že ticho znáša ťažšie, o všetkom hovorí bez servítky, otvorene, nič nepredstiera, a dáva to najavo. Dobre vie, že nemusí. Jeho západniarska priamosť v sebe nesie akceptovateľnú dávku cynizmu.

Francúz Bruno, ako sa dozvedám, sa stal po vážnej motocyklovej nehode pred dvomi rokmi, keď žil vo Francúz
skej Guayane, budhistom. Lekári ho zlepili kúsok po kúsku do jednej funkčnej kopy. Vipassanu ešte neskúšal. Zato to má v pláne. Druhýkrát sa narodil, má chuť skúšať nové veci, alebo len staré veci po novom. Chce znížiť rýchlosť. Jeho filantropia by tým nabrala na serióznosti, myslím si pre seba, držiac v ruke pohár dvadsaťpercentnej pálenky. Ja sa na cvičenie v tichu odhodlávam, lebo mu začínam pomaly rozumieť, no nie som úplne pripravený. Neviem, či by som zvládol desať hodín denne meditovať, nemať pri sebe hudbu ani nič na čítanie, či niekoho, s kým by som sa mohol porozprávať. Život v zjednotenej Európe na mne zanechal svoje zvláštne stopy. Východ kontinentu som často striedal západom a to ma zmiatlo. Musím sa najprv pozviechať z neurózy, ktorá mi ako nezhubný, avšak bolestivý nádor začala rásť na tele. Musím zistiť, kam patrím. Poviem im, že sa potrebujem viac upokojiť. Nádejam sa, že sa mi to podarí už na tejto ceste.

Všetkým sa nám odrazu pri spoločnej téme veľmi dobre komunikuje. Pravda, nápoj, ktorý popíjame, zohráva svoju rolu, ale ako vidím, aj bez neho by sa v tejto partii dalo dostať ďalej ako len k malichernostiam. Plynulá znalosť angličtiny nám preukazuje obrovskú službu. Sme kompatibilní. Osobne mi výhradne mužská spoločnosť neprekáža. Rozchod s Ninou mi dal zabrať.

Keď sa zvečerí, Luckie, ktorý práve na ohni dovaril cestoviny, prekvapene ukáže rukou na prichádzajúcu osobu. Silueta v diaľke sa zmení na postavu budhistického mnícha s ruksakom, v ružových mníšskych háboch. Good evening, my name is Rainbow, všetkých nás pozdraví
vospolok, práve keď si podávame novú fľašu z ruky do ruky a delíme večeru. Mních je na džungľu pripravený, má parný hrniec, ryžu, sieť proti komárom, jednoduchý stan, na ktorý každý z nás uprene zazerá. Anglicky povie, že prišiel sem do džungle na mesiac meditovať. Z Menkovej mužnej tváre sa dá čítať ako zo šlabikára: To nemyslíš vážne? Toto je fakt mních, to ma poser... odpije z fľaše. Nebudem vás obmedzovať, miesto mám tam vzadu, vraví Rainbow. Nie som tu prvý raz. To kvôli Sahasrara čakre. Viete, ešte som si neotvoril korunu, je to brána ku... nedopovie myšlienku, len sa poškriabe po holej hlave. Uvedomí si, že možno nebudeme vedieť, o čom rozpráva, tak sa odmlčí. Nechce sa vtierať ani byť na príťaž. My ho však presvedčíme o opaku a prizveme k sebe. Máme ešte zvyšný proviant. Spoločne cítime, že je obohatením tohto už aj tak dosť prínosného večera. Sadne si k ohňu do lotusového sedu a rozrozpráva sa. Keď po hodinovej, nenútenej debate o meditácii, jóge a jednom pestrom životnom príbehu odíde, Bruno mi bokom povie, že toto je znamenie, že Vipassanu teraz už isto vyskúša. Menko s Mickom dopíjajú malajskú whisky, fajčia, mlčia. Mick je zavše mĺkvy chlapík, ktorý, ako sa zdá, vie celkom presne, čo sa deje. Je mĺkvy a zúčastnený. Nohami stojí pevne na zemi. Je to nenápadný pozorovateľ s jemným austrálskym prízvukom. Za každých okolností nosí tričko a kraťasy.

Luckie medzi situáciami, ktoré nám tento večer pripravil, na koberci, ktorý sme roztiahli na zem ešte poobede, zadrieme. Budúci september plánuje výlet domov, do Nepálu, za rodinou. Už tri roky ich nevidel, ale kvôli bossovi, ako je Yaksa, to vie v Malajzii vydržať. Ináč mu ani nepovie, len boss, boss toto, boss hento, akoby to bolo Yaksovo druhé meno. Luckie
Vipassanu nepotrebuje. Je najvyváženejším z nás. Je to chalan z lesa, tak ako ja, ibaže...

Okolo polnoci aj my ostatní vkĺzneme do tenučkých spacákov a pod hviezdnatou oblohou sa oddáme zaslúženému spánku. Väčšine z nás už klopal na dvere. Nepriblíži sa k nám žiadny škorpión, tobôž nie žena. Dnes večer by pri takejto partii chlapov nemali najmenšiu šancu.

Ráno po silnej káve s Brunom zájdeme za mníchom do jeho kúta džungle, ktorý je neďaleko nášho, aby sme si skúsili spôsob dýchania pri meditácii, ako aj meditáciu samotnú. Treba nám učičíkať neustálu dopravnú špičku v našich mysliach, vystavať prídavné jazdné pruhy nespočetným myšlienkam. Aspoň na pár minút denne. Mních nám vie všetko dobre vysvetliť, sám bol kedysi Európanom.

Všetko so všetkým akosi súvisí. Zdá sa mi, že svoj
im svetom dokážeme vládnuť, akonáhle si trúfneme, skúšam si nahlas myšlienku pred mníchom. On sa v sede len pohupuje, kýve hlavou. Možno mi naznačuje, že je to tak, ale nepadnú žiadne slová. Ticho na dvadsať minút sa začalo.

Cesta z džungle do mesta je hladká a bez zbytočnej vravy. Pridanou hodnotou je vzájomná spriaznenosť, ku ktorej sme sa dostali ako slepé kura k zrnu. Na žiadnej zo šiestich tvárí niet poznať sklamanie. Keď sa vrátime do Yaksovho hostela, Menko a Bruno začnú baliť. Mick sa vo svojej taške len prehrabuje. Potom mi podáva knihu, ktorú vraj práve dočítal. Volá sa
On Meditation. Martin, you can actually try this, it's a good book, povie po dlhej dobe mlčania a hutne si potiahne z čerstvo zapálenej cigarety.

foto: flickr.com


pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák