ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Laci Červenák: Robím fotky krčmového typu



Sekcia: foto Autor: Simona Hasler-Krovinová Pridané dňa: 06. marca 2012 07:21
celý článok

Je hudobník a fotograf. Keď nekoncertuje s kapelou ZVA 12-28, zachytáva časové úseky okolitého sveta objektívom a venuje sa svojej rodine. Spokojne si nažíva v Kováčovej, v dedinke na strednom Slovensku, dostatočne inšpirujúcej (ako sám tvrdí) pre život a tvorbu. Jeho fotografie vyžarujú poriadnu dávku akejsi pozabudnutej ľudskosti, tvoria protipól dnešnému vyblýskanému svetu reklám a popkultúry, prihovárajú sa univerzálnym jazykom, načierajú do hĺbky. Laci Červenák.




Estetika tvojej fotografie je celkom špecifická. Fotíš najmä portréty ľudí, ktorých by som označila za „hanákovské“ typy, ľudí vysunutých na okraj spoločnosti, či ľudí patriacich do ,,starého sveta“. Ako by si ty sám charakterizoval ľudí, ktorých zachytávaš? Akí podľa teba sú?
Podľa mňa sú to väčšinou najobyčajnejší z najobyčajnejších ľudí, ktorým sa vtesal do tvárí neľahký život. To platí hlavne o tých starších, ale rád a veľa fotím aj deti, však mám doma malého syna, no aj veci, prírodu, zvieratá, proste všetko.

Tvoje fotografie nesú tvoj ,,rukopis“, sú pre teba charakteristické. Ako sa tento rukopis časom menil, vyvíjal, ako si sa prepracoval, prefotil k tvojej vlastnej estetike?
Myslím si, že ten môj rukopis mám v sebe odjakživa, len časom som fotením potreboval dostať do krvi tú správnu kompozíciu. Kupoval som si fotografické časopisy a rád si prezeral fotografie od iných fotografov, lebo si myslím, že ako muzikanti vo svojich začiatkoch počúvajú veľa, veľa sebe blízkej hudby, tak fotografi potrebujú pozerať veľa, veľa sebe blízkych záberov.







Existuje medzi hrdinami tvojich fotografií a tebou nejaké vnútorné alebo vonkajšie prepojenie? Cítiš k nim nejakú spolupatričnosť?
Dáke prepojenie tam určite je, lebo keď zbadám nejakého zaujímavého človiečika a ešte k tomu v zaujímavom svetle, tak to so mnou začne ošívať. Hneď hľadám nejaké miesto alebo spôsob, ako by som ho tajne odfotil. Mne najbližšie zábery sú tie, keď o tom dotyčný nevie. Vtedy sa mi zábery zdajú najúprimnejšie. No veľakrát ma zbadajú, a keď už máme ten očný kontakt, tak neprotestujú. Asi v tom prepojení cítia, že to nechcem zneužiť. A je isté, že všetci na tejto planéte sa narodíme a určite skôr či neskôr príde fajront – či sme na ulici alebo v Elektre, takže spolupatrím k Homo Sapiens.

Aké príbehy ukrývajú tvoje fotografie, nakoľko súvisia s tvojím životom?
Radosť, smútok, humor, žiaľ, veselosť, neveselosť, proste život ako každý druhý.







Ľudia kultúrne zdatnejší o tebe vedia, že hráš aj v bluesovej kapele ZVA 12-28, ktorá je na československej bluesovej scéne často označovaná mnohými superlatívmi. Súvisia tvoje fotografie s hudbou, ktorou sa momentálne živíš? Ak áno, mohol by si toto prepojenie vysvetliť?
Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí. Popri hraní som veľa fotil, trebárs na väčších festivaloch, kde hralo veľa zaujímavých muzikantov. Na hrania nosím stále svoje fotky a tie väčšinou padli na úrodnú pôdu, lebo ľudia, ktorí chodia na muziku, akú hráme my, tým sa páčia pekné veci, a tak vzniklo zopár mojich výstav. Tak to asi súvisí.

Ako vnímaš tieto dva odlišné produkty svojej tvorby? Hudbu na jednej strane a fotografiu na druhej? Prelínajú sa nejako alebo sú to pre teba dva odlišné svety?
Ako som už spomínal, všetko so všetkým sa prelína – súvisí, i keď tú našu hudbu všetku stvoril môj brat Norbert a pri fotke som si dvorným skladateľom ja sám.





Tvoja fotografia je nadčasová, nevynucuje si pozornosť, nesnaží sa silou-mocou o popularitu, ale skôr skromne vyčkáva, kým si ju všimnú. Je veľmi ľudská a spolucíti. Ako ju vnímaš ty? Akými prívlastkami by si ju označil?
Božinku, ako krásne si to vystihla. Už by som len dodal krčmová, lebo keď ich prezerám, tak si uvedomujem, že väčšina vznikla v krčme, na ceste do alebo z krčmy. Nuž, asi som krčmový typ.















Aký zmysel vidíš vo svojej tvorbe, čo ti dáva fotenie?
Asi ten, že zachytávam určitý časový úsek a o pár rokov si ľudia budú myslieť, že je to fotka spred sto rokov, lebo drvivá väčšina vidí len navoňaný svet z reklám. Fotenie, tak ako aj hudba, mi dáva nejakú fajnú energiu, dobíja mi baterky.

Kto ťa vo fotení najviac ovplyvnil? Máš nejakého obľúbeného fotografa, ktorého tvorba ťa inšpirovala, inšpiruje?
Je ich viacej, ale najviac ma oslovili Huszár, Kálay, Štreit, Sudek a Saudek.

Má tvoja fotografia nejaké premyslené pozadie (koncept), alebo fotíš hlavne intuitívnym spôsobom to, čo ťa zaujme?
Skôr intuitívne, aj keď párkrát som o pozadí už musel premýšľať. Zavolali ma známi, aby som ich odfotil a to už je trochu o inom, ako keď ideš po ulici, sedíš v krčme...







Čo myslíš, aká veľká dokáže byť výpovedná hodnota fotografie? Aká by podľa teba mala vyzerať dobrá fotka?
Ja mám hlavne rád, keď má fotka atmosféru a vtedy nemusí byť ani technicky zdatná. No vedia ma dostať aj tie vojnové, z vojny, z tej ja mám strach.

Ako je to s tebou a inými druhmi umenia? Čo momentálne čítaš, akú hudbu počúvaš?
Teraz si po dlhých rokoch oprašujem knižku od Jonna Kennedy Toole – Spolčení hlupců a z hudby teraz dosť Bobbyho McFerrina, Amadou and Mariam, ZAZ.

Vystavoval si už niekde svoje fotografie? Aké boli reakcie okolia?
Zopár ich už bolo, hlavne v Čechách – Praha, Tábor, Ostrava, ale aj doma na Slovensku – Zvolen, Banská Bystrica, Brezno. Aktuálne visia v Prahe (v klube Kaštan) a v Brezne (v klube Bombura). Reakcie okolia sú pozitívne.





Akým spôsobom by si mohli prípadní záujemcovia tvoje fotografie zakúpiť?
Mám svoju stránku, na nej mám kontakt alebo potom priamo na výstavách. V tomto digitálnom svete nie je problém komunikovať a dohodnúť sa na spôsobe predaja.

Bývaš v dedinke na strednom Slovensku, v Kováčovej. Mnohé z fotiek si zachytil práve tam. Ako sa ti tam žije? Je pre teba toto prostredie dostatočne inšpirujúce?
Žije sa mi tu fajn, máme aj krčmu. Obec a jej okolie má pekné zákutia, ku ktorým sa s foťákom stále rád vraciam. V každom ročnom období sú iné. Je to OK.

Kde všade si zachytil tvoje fotografie? Odkiaľ pochádzajú?
Hlavne zo Zvolena a jeho okolia, Budiná, Ružiná, Poprad, Košice, Liptovský Mikuláš, Prievidza, Lučenec, Banská Bystrica, Ostrava, Brno, Zlín, Uherské Hradište, Břeclav, Tábor, Praha, je toho dosť, už ani neviem, kde všade, teraz mi napadlo, že som bol aj v Bulharsku, Chorvátsku, Rakúsku, Poľsku, myslím s foťákom.

Ďakujem za rozhovor.




 


































pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák