ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Keď muži plačú, je to zlé (?)



Sekcia: foto Autor: Alena Sabuchová Pridané dňa: 02. septembra 2010 06:48
celý článok

Vďaka Pánovi Morrisonovi vznikli jeho prvé fotky. Pán Morrison ho tiež priviedol k myšlienke, že fotenie je predsa len viac ako mechanické zaznamenávanie okamihov. Bola to skrátka láska na prvé cvaknutie. Nevadilo ani to, že Pán Morrison vrtí chvostom a občas pije zo záchodu.
Maľovať nikdy nevedel, ale obrazy, čo mal v hlave, chcel nejakým spôsobom pretaviť do skutočnosti. V rodnom liste má napísané David Řehořek, no ľudia ho poznajú ako Gregoryho. Fotením zatiaľ nezarobil ani korunu, a hovorí, že s tým ani nepočíta. Jeho fotky sú však okrem iného výnimočné tým, že fotí sám seba a zobrazuje tak svoje pocity, čo je pri všeobecne rozšírenom tvrdení, že muži neradi dávajú verejne najavo svoje emócie, prinajmenšom pozoruhodné. Alebo je iba výnimka, potvrdzujúca pravidlo?


Schizophrenic

...

Je pravda, že väčšina nás mužov nerada dáva najavo svoje pocity a radi sa hráme na tvrďasov. Podľa mňa je to taká klasická pretvárka. Každý z nás si aj tak z času na čas kdesi v kútiku tie svoje emócie prežije. Niekoľkokrát som bol svedkom takej udalosti, a boli to naozaj muži, od ktorých by to nikto nečakal. Väčšinou v tom boli ženy, samozrejme (smiech).“
Ženy však dokážu mužov inšpirovať. Na niekoľkých jeho portrétoch ich nájdeme. ženy pre mužov vždy boli, sú aj budú nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie, rozkoše, krásy, šťastia aj záhuby,“ myslí si Gregory. „Pre mňa sú ženy ako múzy, ktoré priletia, a zasa odletia, a zostane po nich kúsok niečoho, čo niekam vložím. Ale málokedy si to v daný moment uvedomím. Väčšinou až spätne prídem na to, o čom fotografia je,“ dodáva

Kdysi po kině

Okrem žien sa vie nadchnúť aj pre hudbu a poéziu.
Hudbu milujem a som tak trochu hudobný blázon, ktorý je na nej závislý, čo sa odráža aj na mojich fotkách. Vzhľadom k tomu, že hudba u mňa hrá od rána do rána, mám fotografie často spojené s nejakou konkrétnou skladbou. Všetko súvisí s náladou, ktorú mám, podľa toho vyzerá aj výsledná fotka. Veľakrát sa mi stane, že už pri prvom pohľade na fotku mi v hlave hrá pieseň, ktorá mi z nejakého dôvodu evokuje náladu, ktorá z fotografie dýcha, a zasa naopak.“

I became a prostitute

Že to s ním nie je celkom jednoduché, prezrádza aj úvod jednej jeho básne, kde o sebe tvrdí:

Jsem jak okultní šálek čaje
bez obsahu
bez víry v jeho krásu a sílu
oblékám si šat a
přemýšlím o své tupé bolesti
jsem součástí jednoho procesu
míjejícího další proces
jejich návaznost je až
systematicky děsivá
zapadám do toho já?

Takže ako je to s Gregorym – okultním šalkem čaje - poetom?
Poézia bola u mňa prvým prostriedkom, pomocou ktorého som mohol ventilovať svoje pocity, ktoré mali spočiatku vyslovene deštruktívny charakter. Nešťastná láska, nová múza – to pozná asi každý,“ spomína si na svoje poetické začiatky. „Potom prišla na rad hudba, čo do seba finálne krásne zapadá. Ako povedal jeden múdry pán – text podporuje hudbu, hudba podporuje text, a naozaj je to tak. Pridalo sa k tomu fotografovanie, takže z toho vznikol taký môj emočný trojuholník.“

Psychedelic morning

Fotografovanie vníma iba ako spôsob sebavyjadrenia, profesionálnu kariéru fotografa teda neplánuje. „Fotografovanie je jedna z troch strán môjho trojuholníka, a teda iba koníček. Keď sa koníček stane zamestnaním alebo hlavným zdrojom príjmov, často sa stane, že sa podstata začne vytrácať, a človeka to prestane napĺňať, stane sa len produktom na trhu. Som rád, že v tomto mám úplne voľné ruky.“

Fascinujú ho čiernobiele analógové fotky. Od detstva sa v nich rád prehrabával a zostalo mu to dodnes. Hovorí, že staré fotografie majú v sebe zvláštne kúzlo, ktoré digitálna fotka nikdy neobsiahne. „Pri digitálnych fotkách sa snažím aspoň o čiastočné zachytenie atmosféry, ktoré majú klasické analógové fotky. Pri vzniku a postprocese využívam preto niečo podobné ako v tmavej komore, a nikdy neviem, čo presne vznikne. Výsledná podoba sa vykryštalizuje tak nejako prirodzene sama, až sa tomu niekedy čudujem.“

Moments of the day

Slezte z toho lustru Donalde

Miestami pôsobí utiahnuto až hanblivo. Napriek tomu väčšina jeho fotografií sú autoportréty, čiže je prototypom trochu hanblivého exhibicionistu? „Popravde, nikdy som nad tým takto neuvažoval, ale niečo na tom asi bude. To, že fotím sám seba, vzniklo úplnou náhodou. Keď som začal fotiť portréty, nebol som schopný zohnať nikoho, kto by bol ochotný postaviť sa pred objektív. A keďže som nemal chuť donekonečna čakať na vhodný objekt, bol som okolnosťami donútený stať sa hlavným objektom ja sám. Postupom času som zistil, že to má výhodu. Keď mám nejaký nápad, nemusím nikoho trápiť s vysvetľovaním, čo mám v úmysle. Navyše, niekedy je sám autor schopný zachytiť lepšie atmosféru na sebe, lebo jeho predstava sa nemusí vždy zhodovať s predstavou modela. Keď to mám zhrnúť, k autoportrétom som sa dostal z donútenia (smiech).“

Nostalgia

Skryté tváře mého šílenství 5

Speed Kills (People That We Love)

Z Gregoryho záberov sála akási opustenosť, samota. Je teda dôkazom toho, že predovšetkým osobné krízy nútia človeka tvoriť? „Asi áno. Aj keď človek tieto veci vníma až s odstupom času, aspoň u mňa to tak funguje. Každý z nás občas potrebuje zo seba tie emócie dostať. Či už negatívne alebo pozitívne. Len väčšinou človek nemá až takú akútnu potrebu riešiť pozitívne pocity sebavyjadrením. Nie je predsa tajomstvom, že tie najväčšie diela vznikli práve v momente, keď človek riešil práve nejakú vnútornú krízu. U nás mužov sú to, samozrejme, najčastejšie rozchody, nešťastné lásky.“

One Hundred Years (of Solitude)

Nedalo mi nerypnúť si do otázky vzťahov pri odpovedi o prežívaní rozchodov. Nie sú muži zvyčajne tí menej citovo zaangažovaní a viac nad vecou? „Aby som povedal pravdu, asi to záleží od osobnosti. Niekto to vníma ako súčasť nejakého životného kolobehu – niečo sa končí, niečo začína – a zvláda to relatívne vpohode. Niekto to ale berie ako najväčšiu tragédiu na svete. Vzťahy sú zložitá vec a nemyslím si, že záleží na tom, či je dotyčný muž alebo žena. Srdce máme všetci.“

Personal Jesus

O svojom vlastnom Personal Jesusovi, hovorí, že ich má viac. „Záleží na tom, akým obdobím práve prechádzam, a ktorý z nich má na mňa vtedy náladu. Momentálne je to David Bowie, medzi stálice patrí určite Ian Curtis, Robert Smiths, Jim Morrison, Paul Banks, Chuck Palahniuk, William Saroyan, Michelle Houellebecq, F.M. Dostojevskij... Je ich dosť. Našťastie, pretože dlhšie než mesiac to so mnou okrem Bowieho a Smitha nikto nevydrží...“

Viva zetor (nebel)

Charlotte (Some) Times

Má podivná rána

Gregoryho s jeho rannými hmlami a Pánom Morrisonom nájdete na:

pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák