ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Pamätať si štvorživlový víkend v unikátnom banskom meste



Sekcia: film Autor: Boba Baluchová Pridané dňa: 24. augusta 2011 08:04
celý článok
Téma 13. ročníka filmového seminára 4 živly – Pamäť, ako aj ponuka slovenských i českých dokumentárnych filmov, bola pre mňa dostatočnou motiváciou, aby som štiavnické filmové podujatie uprednostnila pred inými kultúrnymi akciami onoho víkendu. Keď som naviac objavila vhodne načasovaný a veľmi pravdivý citát Gustava Manna: „Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť!“, bolo rozhodnuté. Štvorživlovanie v Banskej Štiavnici sme si nenechali ujsť.

Tak trochu zakonzervované (ale právom UNESCOm chránené) bývalé banské mesto v srdci Slovenska ponúka dostatok dôvodov na to, aby ste tam strávili minimálne jeden víkend v roku. Ak sa k unikátnym prírodným a historickým úkazom pridá možnosť absolvovať filmový seminár, mení sa zvažovanie na pevné rozhodnutie. V prvej polovici augusta teda žila Banská Štiavnica podujatím 4 živly tak, aby si všetci prítomní toto leto pamätali.

Štvrtok na amfiku
V Banskej Štiavnici stretnete polku svojich známych z Bratislavy, či už na interiérmi zaujímavých miestach (v kaviarňach Divná pani či Art café, v nádhernej čajovni Klopačka, v novom kultúrnom priestore Banská st_a_nica), alebo na výlete na neďalekú kalváriu. Nočné filmové projekcie v unikátnej botanickej záhrade, na Starom zámku či v zachovalom miestnom amfiteátri netreba pripomínať.

Práve na štiavnickom amfiku si mohli štvorživlisti/ky pozrieť druhý celovečerný film „Iluzionista“ Sylvaina Chometa, ktorý stojí aj za animovanou snímkou „Trio z Belleville“. Scenár však bol napísaný už o polstoročie skôr – hercom a režisérom Jacquesom Tatim, pričom vtedy nemalo ísť o animovaný film. Ide o smutný príbeh iluzionistu, ktorého umenie už nikoho z publika nezaujíma. Napriek tomu precestuje loďou pár európskych miest v nádeji, že svojím číslom kdesi kohosi ešte ohúri. A tak sa aj stane. Mladá obdivovateľka dokonca opustí svoj domov a nasleduje starnúceho iluzionistu vo vidine pokračujúcich zázrakov – nových zvrškov z výkladu módneho butiku. Happy-end sa však napriek vtipným a trefne zobrazeným situáciám (stereotypne vykreslené ľudské vlastnosti v navštívených krajinách či triky marketingovo úspešného predaja produktov) nekoná.

Slovenský piatok
Nielen organizátori/ky filmového seminára 4 živly, ale napríklad aj pracovníci/ky Ústavu pamäti národa často mladým ľuďom na svojich prednáškach a projekciách prízvukujú, aby sa venovali štúdiu a pochopeniu našich dejín, aby mali pamäť v strehu. Len tak budú dosť uvedomelí, aby neopakovali chyby svojich predkov/kýň – aby sa nezopakovala minulosť v podobe ďalšej vojny a umierania nevinných.

Práve preto bolo dobré, že do programu boli zaradené filmy (a diskusie s autormi) Mareka Šulíka a Petra Kerekesa, aktívnych tvorcov a zároveň obľúbených pedagógov z FTF VŠMU. Celovečerný dokument „Ako sa varia dejiny“ je ukážka toho, ako vojnové konflikty nevyhrávajú generáli, ale vojenskí kuchári/ky – s prázdnym žalúdkom sa totiž ťažko bojuje. Snímka pozostáva z dvanástich receptov (a štipiek soli), ktoré sa pripravovali nielen v európskych poľných kuchyniach – od druhej svetovej vojny až po nedávny konflikt na Balkáne. Peter Kerekes priznáva občasnú politickú nekorektnosť – prichytíme sa pri tom, že sympatizujeme s nepriateľom (Aj keď: kto je negatívny, a kto pozitívny „hrdina“? Srb alebo Chorvát?).

Česká sobota
Ak nechodievate každoročne na Seminár ruského filmu do Veselí nad Moravou, a ak neobsedíte ani na prednáškach z Dejín svetového filmu na VŠMU, tak na 4 živloch môžete dobehnúť zameškané. Jednou z najdôležitejších snímok v rámci tohtoročnej témy Pamäť bolo dielo „Zbohom, partia z mojej štvrte“ režiséra Alexa Pankratova, ktoré vzniklo v uvoľnenom „glastnostnom“ roku 1987 a prezentuje situáciu v Moskve po smrti Stalina.

Príbeh je jednoduchý: milostný trojuholník v jednej z moskovských štvrtí. Pätnásťročný študent Róbert (syn „nepriateľa národa“ – politického väzňa, bývajúci s ustráchanou matkou v malej kvartíre, sovietskom ponímaní bytu) a o pár rokov staršia Mila (pomocníčka vo vývarovni, živiteľka celej rodiny namiesto otca, oslepnutého po úraze na fronte) sa do seba zaľúbia. No nastúpi žiarlivý Gavroš – miestny zlodejíček s nožom za opaskom (ovplyvňovaný pochybnými živlami, ktorí ale podľa systému vtedajšieho ZSSR neexistovali). Hoci sa v poslednej scéne pred Robačkom objaví namiesto mŕtvej Milky jeho otec, vracajúci sa z väzenia, o bezstarostnej budúcnosti a šťastnom konci príbehu nemôže byť reč.

Medzi vrcholy sobotňajšieho programu patril menej temne ladený večerný program na amfiku. Okrem koncertu hudobného mim-tria Midi Lidi, šlo predovšetkým o film „Kouř“ režiséra Tomáša Vorla, ktorý vznikol krátko po páde železnej opony v Česko-Slovensku. V tomto „muzikále totalitného veku“ sa dej točí okolo mladého inžiniera, ktorý sa ocitá na svojom prvom pracovisku, v kruhu tých najpodivnejších indivíduí (odložených intelektuálov aj neschopných pohlavárov). Šéf mu pridelí projekt, ktorý bol už pred rokmi jedinečne vypracovaný...

Diváci/ky sa smiali na rozdielnych miestach počas projekcie, podľa roku ich narodenia. Predsa len divácka obec narodená po roku 1989 už len ťažko chápe nezmyselné príkazy a zákazy totalitného režimu (prideľovanie bytov; získavanie umiestneniek do zamestnania či poukazov na dovolenku do spriatelených socialistických krajín; nepočúvanie kapitalistickej hudby; podriaďovanie sa nekompetentným šéfom; zavrhovanie odvážnych konštruktérskych plánov atď.). Všetkých v hľadisku však našťastie oslovovali a spájali hudobno-tanečné vsuvky božího DJa Arnošta: „je to fajn, fajn, fajn, je to fajn, fajnový...“

Natruc najlepšia nedeľa
To, že má filmový seminár 4 živly komornú atmosféru a obmedzený počet účastníkov/čok, ešte neznamená, že ide o insitné posedenie filmových vedcov/kýň v malom stredoslovenskom kine. Popri klubových filmoch z archívu SFÚ do programu tematicky môžu patriť aj snímky komerčne úspešné, americké. Preto divácku obec neprekvapilo zaradenie náročného filmu „Prekliaty ostrov“ od režiséra Martina Scorseseho s Leošom di Capriom v hlavnej úlohe.

V Banskej Štiavnici mala premiéru aj snímka „Nič proti ničomu“ od Petra Mareka, ktorý deň predtým zažehnával cez mikrofón dážď počas svojho vystúpenia s projektom Midi lidi. Na Slovensko určite ešte párkrát zavíta – odohrať nové skladby z pripravovaného albumu, alebo osobne dovysvetliť okolnosti vzniku ironickej komédie o „občianskom“ aktivizme svojich rovesníkov/čok – o plánovanej adopcii, pomýlenej motivácii či pravidelnej improvizácii. Tešíme sa na to, aj na novú tému 14. ročníka štiavnických 4 živlov. Tú tohtoročnú si budeme dlho pamätať...

foto: archív Boby Baluchovej a seminára 4 živly

pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák