ISSN 1338-242X
Novinky
Zemeslyš*
Kníhkupectvo s názorom
Kolekcia vašich srdečných fotopozdravov

Newsletter
libraria.sk
Antivírová kontrola ZADARMO. Antivírus Eset Nod 32 Antivirus a ESET Smart Security. doucovanie

Jedinečný divadelný pohľad na genderové témy



Sekcia: divadlo Autor: Marcel Koman Pridané dňa: 15. marca 2011 07:13
celý článok

Druhý marcový piatok prišli do bratislavského nultého priestoru na hosťovanie herečky z banskobystrického divadla Na rázcestí, aby predviedli hru Šmíračky. V A4 sme zvyknutí na vystúpenia SkRATu, ktorých poetika je blízka novej európskej dráme, je drsná, ale o to pôsobivejšia. Naproti tomu poetika dievčat zo štúdia TWIGA (Theater Woman Improvisation Gender Action) je jemnejšia, blízka dokumentárnemu divadlu, s prvkami brechtovského divadla. Ako už z názvu štúdia vyplýva, dievčatá z Bystrice – Veronika Fekiačová, Slávka Fulínová a Nina Műlerová, sa venujú rodovým otázkam. Dávajú priestor témam, ktoré sú v spoločnosti marginalizované, považované za nedôstojné pre celospoločenskú diskusiu, či dokonca tabuizované.


Predstavenie Šmíračky je pohľadom – nie však univerzálnym pohľadom na problém, ale konkrétnym, ženským a dievčenským pohľadom na lásku, materstvo, výchovu dieťaťa a s tým súvisiace problémy – spoločenské, morálne, ekonomické a citové. V inscenácii využívajú projekciu, krátke videá, songy, spev, playback a iné Verfremdungseffekty. Šmíračky sú dramédiou, teda dramatickou komédiou, všetky ťažké momenty života sú riešené s humorom, nadhľadom, s odstupom, tak aby sa divák mohol zamyslieť nad situáciou bez toho, aby sa vžíval do postavy. Zámerom je angažovanie sa vo veci, o ktorej sa hovorí a nie odísť z divadla s pocitom príjemne stráveného času. V takomto duchu sa nesú všetky výstupy – od detskej riekanky prednášanej od prehnanej maznavosti až po drsné a zúrivé vyčíňanie preťaženej matky, ženy, zamestnankyne, manželky a ďalších rolí, ktoré sa od ženy očakávajú v rámci rodových stereotypov.



Šmíračky vznikli počas stretnutí TWIGY v roku 2009 rozhovormi medzi členkami, čiže ponúkajú autentický pohľad herečiek na prezentované témy. Problém prvej lásky ponúkaný prostredníctvom naivno-idealistického vnímania dospievajúceho dievčaťa, spojený s cynickými komentármi BES (Bolesť, Energia, Skala – mená, ktorými sa snažili herečky vzájomne vystihnúť). Výstup dievčaťa, ktoré nechcene otehotnie, s alúziami na Ordináciu v ružovej záhrade, kombinujú existenciálne problémy – interrupcia?, byť slobodnou matkou?, svadba s „cudzím“ človekom? – a humorné, ironické a miestami až sarkastické poznámky ľudí, ktorí na najťažšie chvíle človeka hľadia zvonku.

Napokon ďalší aspekt, ktorý netreba prehliadať, je ekonomická otázka – mať dieťa, mať ho sama, a starať sa oň popri práci, to niečo stojí. Ak si zrátame aj tie najzákladnejšie výdavky, ako sú plienky, ponožky, dupačky atď., zistíme, že podpora štátu je smiešna a môžeme očakávať, že banky onedlho zavedú nový typ účelového úveru „na dieťa“.

Navyše sa ocitáme aj pred problémom skleneného stropu – formálne má žena rovnaké práva ako muž, ale keď príde žiadať o prijatie do zamestnania, väčšiu šancu získať prácu má práve muž. On predsa neotehotnie, nebude sa starať o choré dieťa, nemá neželanú záťaž pre zefektívňovanie fungovania firmy. Za mužské problémy je považovaná veda, vojny, šport, ekonomika či politika. A ženské? Varenie, upratovanie, výchova, pletenie, móda... Typické rodové stereotypy, ktoré sú u mnohých už prekonané, no napriek tomu sa tieto roly v spoločnosti vnímajú prevažne ako tradičné. A tradície treba na Slovensku dodržiavať... To všetko napriek tomu, že ženy sú úspešné aj v „mužských“ oblastiach a nemusia sa kvôli tomu vzdávať svojej rodovej príslušnosti a stať sa mužmi v sukniach.



Napokon, aby bol odstup od vžívania sa do predstavenia a jeho hrdiniek dokonaný, boli diváci vyzvaní, nech hlasujú, ako by sa rozhodli v prípade, ak by boli na mieste tehotného dievčaťa. Nebol to pravý sociologický prieskum, pretože o čisto ženskom probléme (tak ako vždy) rozhodovali aj muži. Na výber z troch možností – potrat, vychovávať dieťa sama alebo ísť za rodičmi s prosbou o pomoc a vydanie sa za muža, prirodzene zvíťazila tretia možnosť (sme predsa dobrí Slováci a kresťania, hoci na druhej strane nepopieram, že aj ja som tak hlasoval, no môj mužský pohľad na vec nemôže nikdy pochopiť prežívanie ženy). Takže aj diváci boli „nútení“ aktívne sa zapojiť do predstavenia a premýšľať.

Predstavenie bolo skvele zvládnuté aj po scénografickej a kostýmovej stránke, keď jednoduché, ale maximálne efektívne bloky v tvare puzzle dopĺňali skladačku ženského života. Slúžili ako posteľ, dvere, v prípade potreby ako stena. Podobne ako veľká plachta s troma „výstupmi“, ktoré predstavovali tri fázy prechodu z dievčaťa na žena a matku.

Okrem výborného divadla ma prekvapila situácia, ktorú som na Slovensku v kultúrnej oblasti už dávno nezažil. Na nebratislavské divadlo prišlo toľko divákov, že si nemali kam sadnúť!, takže predstavenie začalo až po tom, ako technickí pracovníci priniesli dostatočný počet stoličiek (divákov prišlo približne 80-85). Neviem, čomu by sme to mali pripísať, ale dúfať, že záujem o genderové témy, divadlo alebo kultúru vo všeobecnosti by u nás stúpol, je veľmi naivné. No napriek tomu som bol veľmi milo potešený a ľudia, ktorí na predstavenie prišli, určite neľutovali.

foto: bdnr.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Pravidlá publikovania | Inzercia | Kontakty ©2009 - 2012 B DESIGN s.r.o. | design by rendy | code by Ivan Mišák